Odpredu ma hladkal vánok naplnený vôňou veľkomesta a odzadu ma hladkali jemné a pritom neznáme ženské ruky. Pomaličky sa mi v hlave zmiešal pach prichádzajúci z mesta a parfém ženy zamnou. Bol taký jemný a prenikavý – spôsoboval mi šteklenie na temene hlavy. Cítil som potrebu dýchať intenzívnejšie a užívať si chvľku naplno. Ako tomu bolo u Fausta: “Postoj chvíľka si krásna“ - bola frekvencia môjho myslenia.

(Upravený brainstorm)

Ráno bolo krásne, prebudil som sa v sobotu o desiatej a po dome sa pomaly zakrádala vôňa z maminej záprašky do polievky ktorá sa chystala na obed. Rozotrel som si oči a poobzeral som sa poležiačky dookola. Okná boli mierne zatiahnuté, ale už bolo vidno slnečné lúče ktoré prenikali cez dvojité okno do izby, na koberec, na moju postel, na perinu pod ktorou som bezstarostne ležal. Zavrel som na chvíľku oči. “Ešte mám čas, učiť sa dnes nebudem.” Pomaličky som sa posadil na postel z boku, poobzeral sa na po izbe, podoprel si hlavu rukami a zhlboka som sa nadýchol. Postavil som sa, zapol som počítač ktorý bol oproti na stole, prešiel som sa po izbe jedným rázom som pootváral okno a balkónové dvere. Vyšiel som na terasu. Pohladkal som sa po bruchu, pomyslel som si aký som hladný… Uvedomoval som si krásne jesenné počasie, babie leto, vyhriatu terasu, vonka opadané stromy, vtáčiky pripravujúce sa na žažkú zimu, slnko ktoré bolo o čosi nižšie ako tomu býva v letných dňoch… Jediné čo ma zaujiímalo bol ten moment. Práve ten hlad ktorý ma sužoval. Sadol som si pred počítač ktorý už bol prihlásený na všetky messagangery. Poškrabal som sa po hlave a zapol som ikonku s názvom UO. Spustila sa známa skladba….

(/pre lepšiu ilustráciu odporúčam spustiť/) http://   www.youtube.com/watch?v=qHRhq8bc-58

Vložil som svoje prihlasovacie meno a heslo. Postavil som sa a šiel som sa ukázať do kuchyne. Mama už varila, brat ešte spal, v televízii šla nejaká politická diskusia. Pozdravil som mamu a šiel som na záchod. Kuchyňa bola plná vône, pach jedla sa tiahol do každého kútika do ktorého sa to len dalo. Na záchode bol čerstvý vzduch lebo tu bolo stále otvorené okienko. Vonka som počul čvirikať vtáčiky a rozprávať suseda. Práve kŕmil sliepky a niečo nezrozumiteľné si šomral pod nos.

Keď som sa vrátil tak mi v pravom dolnom rohu obrazovky blikala prijatá správa od: PbT_lord.Feanor: “Dnes -foťák, bicykle a spot discovery actino” Súhlasil som, a už som sa tešil kedy to príde.

Po niekoľkých hodinách najedený, oddýchnutý, o pár % skúsenosti bohatši na Kelevari v UO som vstal od  počítaču, vzal do rúk svoj starý čierny ruksak, hodil som doňho jednu minerálku,vreckovky a čiapku. Do predného “oddelenia” som vložil cigarety, zapaľovač, kľúče a 50 korún ak by došli cigarety. Boli asi dve hodiny popoludní, vonka svietilo slnko, pod nohami sa mi krútila retaz a pedále do ktorých som v plnej sile šlapal aby som prišiel na miesto stretnutia prvý a včas…

“Strach je tvoj jediný nepriateľ, neboj sa…. Prekonáš to. Dáš tu prekážku… Preskočíš to, je to len psychický blok. Nič sa ti nemôže stať” Každý z nás to pociťoval a každý si na to nejeden krát spomenul keď sa mal rozbehnúť a z plnej sily skočiť, vykonať nejaký skok, preskočiť nejaký múrik, vyliezť na nejakú stenu, alebo preliezť niečo vysoké. Odraziť sa zo steny na stenu, prejsť po stene a popri tom spraviť nejaké pekné gesto. Dopadnúť na zem, spraviť kotúľ a postaviť sa s úsmevom na tvári. Bež ! dáš to!! Ozývalo sa po okolí. On sa rozbehol, vyskočil zachytil sa a dopadol úspešne na zem. Ešte raz. Ja to dám. Ja to dám! Ja to odfotím, ideš na to!! - povzbudivé myšlienky nám stále pomáhali, stále sme sa mohli jeden na druhého spoľahnúť ak by sa nám niečo stalo. Jeden to odfotil, druhý to skočil. Ak sa mu to podarilo, tak sme sa spoločne radovali a podali si ruky a od radosti sme si zakryčali. Ak sa to nepodarilo a on spadol na zem, dobil sa, tak sme sa na tom neskôr aspoň zasmiali a prevrátili to na srandu…

Boli to zlaté časy. Prišli sme domov zmorený, slnko zapadalo, bolo neskoro. Obloha bola červená. Niektorý z nás ostali na strechách, dofajčievali sme posledné cigarety, bicykle nás už čakali. Počkali sme si kým slnko zapadne. Vtedy sa rýchlo ochladilo. Podali sme si ruky. Popriali si vela zdaru a verili sme že sa večer ešte stretneme na internete.

Vyhladovaný, vybehaný, spotený, rozhorúčený a ochladený chladným vetrom ktorý nám cestou vial do tváre sme konečne prišli domov. Mama nás čakala s večerou, fajnou vôňou domova. Každý z nás vyzul smradľavé topánky, spotené veci hodil do prania, alebo len tak niekam na kopu. Dali sme si sprchu a čistý, sme si užívali jedlo ktoré sme už mali pripravené. Vyčerpaný sme si užívali tento moment pri zapnutej lampe a pred monitorom. Oči sme mali ťažké a viečka sa nám zatvárali. S Avatarom som sa stretol na internete, zhodnotili sme dnešný deň, poposielali sme si fotky, pospomínaly na naše pády a okomentovali naše doničené telá. Vypadali sme fakt dobre, kondička nebol nejaký problém. Boli sme pevný a stavaný. Chutilo nám jesť, chutilo nám piť, chutilo nám žiť.

Bola to zlatá doba, ktorá sa už asi nikdy nevráti.

Ostanú nám na ňu už len matné spomienky v naších mysliach.

Dúfam že tam ostanú naveky…

Dnes v nevšedný sviatkový deň (20. výročie nežnej revolúcie) som sa počas dopoludnia zaoberal Descartovou - Rozpravou o metóde. Ide o jedno z najkrajších učív čo mi postavila V.Š.E. do cesty. Na strednej som sa filozofiou chcel zaoberať vo voľnom čase, vtedy som ale nevedel že to bude náplňou študijného odboru ktorý by mal mať niečo dočinenia s ekonómiou - v budúcnosti…

Ekonómia je spoločenská veda . Tento názov vo mne evokuje spoločnosť, nejaké súdržie alebo nejaký zhluk viacerých poznatkov.  Keď sa pozriem do popisu ekonómie tak je tam fakticky napísané v poučke niečo ako: “Ekonómia predstavuje súbor rôznych disciplín ekonomických vied (oikos – dom, hospodárstvo, nomos – pravidlo zákon)” Teda ide o nejaké poznatky ktoré sú komplexne zložené z viacerých “jednoduchých” celkov.

Descartova - Rozprava o metóde, je niečo ako spis toho, ako poznávať efektívnejšie a ako sa učiť na základe jednoduchých poznatkov. Ide v podstate o postup zložený z viacerých krokov. Medzi nimi nájdeme niečo ako

A) Neprijať žiaden poznatok za pravdivý pokial nemám dôkaz o jeho pravdivosti.

B) Pokiaľ máme nejakú zložitú otázku na ktorú nemáme odpoveď, jednoducho si (napíšeme na papier) ju rozložíme na množstvo otázok z ktorých sa môže daný ‘celok’ skladať.

C) Pomaly postupovať od jednoduchšiej otázky k zložitejšej, pokračovať teda na základe tých, na ktoré si vieme odpovedať samozrejme s určitosťou a možnosťou vytvoriť o danej veci dôkaz. (Napríklad 3+2=5) ide o všeobecný fakt.

D) Všetko zapisovať

Ako to teraz jednoducho implementovať ne ekonomické teórie a vedy? To je otázka na ktorú si práve snažím odpovedať. A je vôbec možné odpovedať si na nematematické otázky? Chce to poznávať dlhšie a hlbšie - danú Rozpravu o metóde - alebo je to až také hlboké poznávanie?. Pretože časom sa ukáže že aj tvorba otázok o danej problematike nieje jednoduchá.

Otázka na ktorú je zdanlivo jednuduchá odpoveď : ‘Ako súvisia akcie s menovými pármi?’ Možno som tým niekomu vložil do hlavy chrobáka, možno si niekto zopakoval Descarta z čias lavíc a možno mi niekto poradí ako na to. Rád by som si vysvetľoval pravidlá a chápal ich na 1001%

Pietro

Ďaĺší  ”ústrižok”  z kapitoly: Vitaj v klube, by som rád uverejnil na našej milovanej omerte

Nehanbite sa komentovať!! Rád počúvam kritiku, ktorá nás poháňa ďalej !!

Svhválne neuploadujem siahodlhé časti. Tie si necháme na…….

Podišla ku mne bližšie a pozrela sa mi cez svoje krásne upravené obočie do očí a s najväčšou úprimnosťou mi povedala… –Ako keď sa vyserie pes. Každému to vadí, len ten pes si neuvedomuje že by sa niekto na jeho výkaloch mohol zabiť.
-Čo tým myslíš?
-Keď na to dospeješ tak sa za mnou vráť!
Postavila sa a so švihom v nohách sa pobrala preč a už jej nebolo. Bol som tu opäť sám so slnkom, ktoré sa medzičasom troška podalo. Bolela ma hlava a bol som plný výčitiek. Bol som zničený a trvalo to už pár mesiacov. Stále som si opakoval dokola aký som idiot a ako ľahko môžem prísť aj o to čo si na svojom živote najviac cením. Najhoršie bolo na Janke že ma nedokázala pochopiť a už mi ani neverila keď som jej to povedal. Bol som hrdý na seba a na to ako som sa s ňou spoznal. Boli sme ešte mladí, asi dvadsať ročný na vysokej škole. Kde tu zrazu keď sme boli s partiou v kine na Madagaskar sedela vedľa mňa. Sedela tam s Ivetou, doteraz svojou najlepšou kamarátkou. Vtedy som vedel že musí byť moja. A sme tu kde sme. Zničený, bohatý a bezdetný.. Každý deň sa mi za dverami vyhráža tridsiatka, precestovali sme síce polku sveta… no nemali sme už len jedno. A to bola normálna rodina.
Ono to tak býva. Keď nemáte prácu máte skvelú rodinu kde sa každý miluje a chodí na rodinné oslavy a užívajú si aj to málo čo majú. Sú radi že spolu môžu byť a že majú konečne chvíľku voľna, pretože ich zožiera pravidelný osemhodinový pracovný cyklus.

Dnes som sa potuloval po psychologických a pánskych stránkach. Preštudoval som si rôzne  informácie a tak som sa rozhodol sa s vami podeliť o niečo čo ma celkom zaujalo.

Podľa mňa by mal mať každý chlap aspoň aký-taký pojem o správaní sa svojej ženy, aby  nedochádzalo k zbytočným potíčkam a nezmyselným hádkam. Aj keď občas sú príjemné,     najmä svojim koncom, alebo lepšie - vyvrcholením : )

Pre osamelých vlkov a hladačov tu mám jednu zaujímavu vec, a to..

• Žena ktorá žmurká častejšie ako v priemere, čo je asi 15x za minútu, s vysokou pravdepodobnosťou berie antikoncepciu. Čo značí, že majú rady chlapov - serióznych s ostrými črtami tváre. A to práve kôli hladine hormónov v krvonm obehu, čo potvrdili aj nedávne vedecké štúdie.

•Ženské ruky sú také jemné a hebké ale niekedy dokážu byť aj studené. Môže to značiť 2 veci. Jedna ktorá sa povráva že ženy ktoré majú odkrvené končatiny, maju zas prekrveného bobríka. No 2. štúdia zas hovorí že majú krv nahromadenú v tele. Vtedy pomôže jednoduché objatie. Tým jej zohrejete bručko a hrudník. Tým pádom sa krv môže rozprúdiť po celom tele a žena má pocit spokojnosti a pohodlia.  Vidíte že troška citu nezaškodí.

•Dýchanie je tiež jedna z vecí ktoré si u žien môžeme povšimnúť a to sú tiež dva druhy. Zrelaxované dýchanie a dýchanie pod stresom. Ženy dýchajúce pod stresom bruško sťahujú a dýchajú ako keby kŕčovito. Je to náznak že niečo nieje v poriadku, možno sa pri vás necíti najlepšie a niečo ju trápi. Niečo s tým spravte. Povedzte jej upokojivé slová a obdarujte ju pohladeniami. Ak sa dýchanie zmení na zrelaxované, jej bruško bude pomaličky rásť pri dýchaní. Teda zrelaxované dýchanie do bruška značí pokoj a pohodu.

•A na záver si všimnite keď si vaša milá obhlodáva nechty alebo kožu pri nich. Určite ju NENAPOMÍNAJTE aby to nerobila. Je samozrejme nepokojná… Pekne ju upokojte a objímte. Vtedy na to akoby zabudne. Chyťte ju za ruky aby si ich nemohla dať do úst. Ani sama nebude vedieť za čo ale bude vám vďačná…

Vídíte. Niekedy sa oplatí taktizovať a počkať v zázemí. Útoky ako: “Nehryz si nechty! nepáči sa mi to” alebo “Nerob to nehodí sa ti to” sú oveľa nepríjemnejšie a plodia iba zlo..

Užite si krásnu cestu poznávania žien. A ak vás onudí tá vaša, tak je ich predsa omnoho viac ako mužov a ešte k tomu žijú dlhšie  (  - :