Pro
Beholdereye 
Práve som dopozeral film Pora umierać [csfd, imdb]. V dnešnej rýchlej dobe plných akčných B-éčok som dlho hľadal kvalitný filmový zážitok a myslím, že som našiel presne to čo som hľadal.
Na prvý pohľad veľmi jednoduchý a vlastne obyčajný film, o obyčajnom živote starej dámy, ktorá prežíva svoju poslednú etapu života a sama cíti, že život už nieje taký aký býval, že ona sama je iná.
Film priam dokonale vystihuje život starého osamelého človeka, ktorého jediným pomocníkom je verný priateľ - fenka Filadelfia. Osobne som sa niekoľkokrát pozastavil premýšľaním, návratom do detských čias. Aj moja babička si s obľubou krája jablká a aj ja som ich vyjedal. Aniela a jej príbeh až príliš dobre popisuje život človeka, ktorý má len to málo, ktorý je sám a napriek tomu si to nechce pripustiť a snaží sa žiť naplno o to viac, že vie, že jeho čas sa kráti.
Anieline prechádzky spomienkami, podtrhnuté jej zasneným a šťastným pohľadom, pohľadom spokojnosti, lásky a túžby byť aspoň an chvíľku ešte raz na tom mieste, ešte raz prežiť niečo podobné sú vyslovene nádherné. Pri sledovaní filmu som si často uvedomoval strašnú paralelu s mojími starými rodičmi, videl som sa v momentoch, ktoré som sledoval na monitore. Aniela bola moja babička a ja som bol tam, a vedel som, že moja babička v tej chvíli prežívala čosi podobné. Som ale nesmierne rád, že som nebol a ani niesom taký ako vnučka Anieli. Nikto si niekoho takého nezaslúži, a nikto si vnúčatá nevyberie.
Scéna s búrkou, umocnená hláškou “Búrka - vieš, že žiješ“, a následným tancom v daždi bola priamo dokonalá. Vyjadrovala obrovské množstvo emócií, ktoré fakt perfektne dokreslovala hudba. Pocity starej dámy, ktorá sa dokáže vrátiť o desiatky rokov späť a užiť si život znovu, s obrovským úsmevom na tvári.
Hudba - dalšia veľmi silná stránka filmu. Výborne načasovaná, dokresluje celkový dojem jednotlivých scén a dáva pohľadu nový rozmer. Prenáša nás z prítomnosti do minulosti, zvýrazňuje silné okamžiky, dotvára prostredie. Perfektné.
Celkovo na mňa film pôsobil strašne silne, strašne emotívne. Myslím si, že väčšina ľudí prí pozeraní filmu loví v pamäti rovnako ako ja a rovnako ako ja nachádza paralely so svojím životom. Človek má chvíľkami pocit, že ten film popisuje jeho život. Potom si naraz uvedomí, čo to všetko musí pre človeka v úlohe Anieli znamenať. Nedokážem presne popísať ten pocit, ktorý ma sprevádzal smutno-veselými scénami, pre staršieho človeka, úplne normálnymi. Dá sa povedať, že film ukazuje druhú stránku veci, ukazuje presne to, čo my na návšteve u starých rodičov - ak to šťastie ešte máme - nevidíme, presne to, čo prežívajú bez nás. Scený ako Aniela utekala ako mohla dolu schodami len aby stihla telefón od svojho milovaného syna a potom ako nepriateľ, ktorý čaká v tieni - osamelosť. Bola to lútosť čo som cítil ? Možno.. minimálne trochu jej tam bolo…
V mnohých momentoch mi ale Aniela pripomínala moju matku. Zvláštne, ale je to tak. Dokonale si ju viem predstaviť, že by mohla byť veľmi podobná ako Aniela. Možno i preto bol pre mňa tento film silnejší ako pre známych ktorí ho videli. Jedna vec je ale istá - som rozhodne lepší syn ako syn Anieli. Niesom najlepší, ale som dobrý a to ma skutočne teší. Rovnako ako Aniela spomína na svojho syna, keď bol malý, nevinný. Snaží sa nájsť chybu vo svojom živote, a plače, prečo si zrovna ona zaslúžila práve takého syna, práve takú vnučku. Další pohľad na starého človeka, ktorý má to posledné - svoje potomstvo a vidí ako mu ešte aj to jedno odchádza pred očami.
Scéna s hojdačkou, kde Aniela s rozosmiatou a šťastnou tvárou kričí na Filadelfiu “Filadelfia pozri, tvoja panička sa zbláznila“, vyvoláva opäť ten zvláštny pocit. Záverečná scéna je dokonalým vyvrcholením celého filmu a rozhodne nenechá chladným hádam nikoho. Nemôžem inak, len dať tomuto filmu jedničku, a dúfať, že podobných filmov bude na svete viac.
Oči mám ešte vlhké…
