Tento článok je môj subjektívny názor na aplikáciu ekonómie do života, tak ako to robíme všetci, ako nás to naučila dnešná doba a ako si to neuvedomujeme. Naše správanie aj napriek tomu, vedie k ekonomickému mysleniu.

Rád by som začal krátkym faktom o racionálnom uvažovaní. Človek ako ty, alebo ako ja, vždy uvažuje čo je preňho výhodné, čo by mal robiť nasledujúci deň, možno nasledujúcu hodinu, minútu… Vždy sa rozhodne podľa nejakého vzorca jeho vlastného správania(podľa úžitku), ktoré mu bolo vštepené už od malička, od destva, v období kedy sa jeho názory formovali a vytvárali. Človek sa uči deň za dňom na vlastných skúsenostiach.  Povedzme si, že tento proces je empirické poznávanie. Poznávanie spôsobom pokus-omyl. Mne to príde ako psychologická analýza človeka. Som malý a mama mi vraví aby som sa nedotýkal horúcej platničky, lebo sa popálim. Ja som zvedavý a neverím jej. Preto sa tej platničky dotknem a zistím, že to nieje to najlepšie čo som spravil. Mám popálené ruky, a nasledujúce dva dni budem mať opuchnuté prsty, ba  možno kus  dlhšie. Všeobecne si môžeme povedať , že analyzujeme psychológiu človeka. Človek sa snaží na základe skúseností jednať racionálne. Niekto si skúsenosti v hlave spája a vytvára nové poznatky(syntéza) , niekto skúsenosti analyzuje a vytvára si z nich výsledky a “analýzy” - (rozvetvuje svoj strom skúseností na malé drobné poznatky z ktorých sa učí)

Na strednej škole, čiastočne aj na základnej škole, som mal intenzívny záujem o psychológiu človeka. Venoval som sa reči tela, študoval som rôzne materiály, zakázanú rétoriku, rétoriku ako samú o sebe, snažil som sa učiť prezentovať a vplývať na druhých. Sledoval som psychologické seriály od Derrena Browna, venoval časť svojej pozornosti aj NLP (neurolingvistickému programovaniu).  Dnes, ako sa venujem aktívne ekonómii, pretože moja zvedavosť ma doviedla až sem - zistťujem že nieje nič jednoduchšie na analýzu človeka a jeho psychológie, ako je práve ekonomická “veda”.

Dnes je ekonómia nástrojom politikov, bolo tomu tak aj v minulosti a bude tomu tak aj v budúcnosti. Jediný z najefektívnejších mocenských nástrojov na ovládanie más a samozrejmä, čo ma na tom ešte viac zaráža je, že predpovedá správanie más.

Mnoho ľudí vie taktiež predpokladať ako by sa správali davy, keby vzrástla cena rohlíkov, alebo piva. Ľudia by kupovali menej piva a rožkov, snažili by sa to nahradiť niečim iným, kupovali by chlieb alebo by pili víno. No zaujímavejšie je poznať, prečo je tomu práve tak. Veľa z nás by sa sťažovalo, ohovárali by sme politikov, pretože nezabránili zvyšovaniu cien. No málo kto z nás si uvedomí pravý zmysel toho zdražovania. Možno je na trhu prebytok rohlíkov a prebytok pekárov, možno prebytok pivovarov. Pivár a pekár sa majú chvíľku dobre, no zrazu sa zníži kupované množstvo piva a rožkov… Pekári a pivári začnú trpieť nízkym odbytom a práve preto niektorí z nich z trhu odídu (z hladiska dlhého obdobia) a prejdú k inej možnosi( Začnú niektorí z nich piecť chlieb ) Takto sa časom cena “vráti” ale už nie na prvotnú úroveň. Trh sa prečistí od prebytočných pekárov a pivárov - a všetko bude ďalej pokojne plynúť. No tento fakt, si už časom ale málokto uvedomí, jednoducho “fungujeme ďalej s obmenenými preferenciami”. akoby sa nič nestalo.

Toto bol jeden z elementárnych príkladov. Príklad, ktorý je jasný, no málokto si to uvedomí práve predtým ako začne nadávať a rozťahovať plecia, ukazovať prstom a znepríjemňovať život ostatným naokolo svojou negatívnou náladou. Pravdaže, z psychologického hladiska vieme totiž, že keď človek trávi svoj čas s pesimisticky naladenou skupinou, tak sa časom začne jeho telo a myseľ programovať podľa tohto správania. V prípade že ide o silného jedinca, začne byť ale jeho vplyv na túto skupinku smerodajný.. No ide o výnimočný príklad.

Nasledujúci krátky príklad, je len môj vlastný výtvor a súhrn dosiaľ “nahrabaných” poznatkov.

Takto si môžeme predstaviť krivku ponuky, ako je na obrázku vľavo. Predstavme si ale, že na Ose X nebude množstvo a na Ose Y nebude cena. Skúste si tam doplniť vlastnú veličinu. Skúste si vytvoriť nejaké pravidlo a skúste sa s tým pohrať. Posúvať krivku hore, dole, doprava, doľava. Ako príklad uvediem bohatstvo a spokojnosť. Keď rastie bohatstvo, rastie spokojnosť. Alebo, rastie bohatstvo, rastie zdravie. Neplatí to samozrejmä vždy. Môžeme si na osi naniesť veličiny taktiež ako. S rastom bohatstva ľudí rastie množstvo “single” jednotlivcov (slobodných - bez vzťahov). Analýza funguje… Otázkou ale je, prečo??? Prečo sa niektoré pravidlá a zákony, resp. takmer VŠETKY fakty dajú zakresliť do nejakej “obyčajnej” krivky? Prečo je tomu tak? A je to vôbec v poriadku takto uvažovať? Je nám to k niečomu dobré? Tu sa ale dostávame do filozofie a pravdepodobne mne zatial neznámeho sveta plného otázok a odpovedí. Mohol by som na krivku položiť dĺžku vlasov a množstvo žien ktorým sa páči? Je to pravda? Platí to niekedy, niekedy nie. Čo sa stane ale keď krivku posuniem. Množstvo vlasov bude ešťe väčšie no množstvo žien ktorým sa to páči bude stále rovnaké. Od určitého bodu je to efektívne, od určitého neefektívne. Keď si začiatok súradnicovej sústavy vezmeme bod, kedy sa o mňa zaujíma O žien a ja nemám žiadne vlasy, tak som sa dostal do paradoxu. No pravdepodobne je to odpoveď na otázku, že sa o mňa ženy nebudú zaujímať len na základe môjho účesu…

A som tu!

Asi prvý článok, ktorý vôbec píšem z Českej pôdy do Českej domény.  Už je tomu vyše troch týždňov a ako sa odrazu môj  život zo dňa na deň zmenil na nepoznanie. Doteraz som bol veselým študentom, žjúcim vo fantastických víziách o svojom  živote a enormných predstavách do relatívne blízkej budúcnosti. Túžil som po nich tak, že som si ich napísal na papier a  vyvesil nad posteľ na nástenku. O čo teda ide? Doma sa mi žilo krásne, všetko bolo jednoduché a ničím som sa nemusel    zaťažovať keď som to v danom momente nechcel.

Keď som nastupoval do prvého ročníka na základnej škole, tak som si vravel že, že prečo musím byť v tejto škaredej veľkej budove kde je tak veľa  neznámych detí. Pamätám si ako som hrdo schádzal zo schodov krok za krokom a pozeral som sa pod nohy na každý jeden schod na ktorom bolo hnedé linóleum, ktoré sa mi neskutočne nepáčilo. Všade naokolo som cítil ako sa to hemží moími sedem ročnými rovesníkmi. No bol som silný a nebál som sa lebo som mal po svojom pravom boku veľkého otca na ktorého som bol stále hrdý.

Čas sa odvtedy stal mojím nepriateľom. Prešli roky, cez moju pamäť sa prehnali zážitky z prvého negatívneho zážitku - ako som nakreslil svoju vlastivedárku na odpalovacej rampe - Z tejto skúsenosti si teraz nesiem ponaučenie že negatívne názory na danú osobu by sa v tejto dobe nemali prezentovať tak verejne, ako som to spravil ja, keď som bol malý. A rok nasledoval za ďaľším a ďaľším… až kým neprišla škola v prírode, kedy som už vedel poriadne písať, čítať, počítať, no stále mi šlo beťárstvo akosi viac ako všetko ostatné dokopy. Naši ma zvládali len tak tak. Dokonca si pamätám na mnoho trestov ktoré mi môj nekompromisný otec udelil. Musel som kľačať v kúte, veľa krát som dostal na zadok ale aj po hube.. Inák sa totiž na mňa nedalo.

Prišiel venček, vtedy som bol už skúseným rybárom, verným spolutanečníkom Zuzke, ktorú som si od spolužiaka vydobyl trošku nepekným spôsobom, (keďže on sa jej opýtal prvý či s ním bude tancovať ) no to všetko má korene v mojom detstve a prefíkanom správaní.. S rybárčením ale prišla aj prvá zlá vec, ktorú mi ale ešte ako prvý ponúkol môj starší brat - išlo o našu milovanú cigaretku. Od ôsmeho ročníka som holdoval tomuto nezdravému návyku. Kde sa vzal odrazu sa vzal predomnou monitor pre 9. ročník základnej školy a po pár dňoch som už sedel v neznámej velkej bielej lavici na príjmačkách do gymnázia.

Ďaľšie štyri roky, hádam tie z najlepších som strávil so spolužiakmi, kamarátmi, bezstarostným študentským životom, spoločnými zábavami. Vtedy som začal akosi počúvať pink floyd a jemnejšie odrody hudobných žánrov, pri ktorých som ostal až doteraz. Stále keď počujem Wish you were here, alebo Us and them, High Hopes a sorrow… alebo takmer všetky, tak si spomeniem na časy ako sa prechádzam jesennou krajinou, všetko okolo mňa sa chystá na dlhý zimný spánok. No vtedy som mal aj hlavu plnú starostí a nepokojov. Bol som ale na opačnej strane prvý krát v živote ozaj zaľúbený. Nieje hádam nič krajšie ako 1. najväčšia študentská láska. Tá je veľmi intenzívna a zenacháva na človeku stopy po dlhé roky. Pripomína mi to motto na nejakom pozdrave čo som kedysi dostal o škole. Láska je ako bývalá škola. “Stále okolo nej prejdete, ale už nikdy nebude vaša.”

1. výlet v Bratislave, 2. výlet na Pieninách a 3. výlet v Jasnej na gymnáziu… to boli časy, kedy ma trápilo len to, či som toho včera náhodou nevyfajčil príliš veľa a nevypil ešte viac. Spoločne presedené večery na ktoré nikdy nezabudnem, spoločné popíjanie ktoré občas ľutujem, pretože toho bolo neúrekom, bude to mať vplyv na moje zdravie aj v budúcnosti. A teraz? Život sa posúva ďaľej, čas plynie a plynie čoraz rýchlejšie v mojej hlave.

Premietajú sa mi obrázky zo života. Stále sa zamýšlam nad tým či to všetko má nejaký význam. Snažíme sa na sebe pracovať, žijeme v túžbach a snoch, vidíme krásnu zelenú trávu na ktorej stojí jeden obrovský dom s bazénom, psom, krásnou ženou a dvoma deťmi - ktoré pobehujú po okolí a naháňajú sa so svojím miláčikom zlatým retríverom. Snažíme sa toľko že si neuvedomujeme koľko toho kôli tomu strácame.

Dnes tu sedím v paneláku, zvanom Blanice, pozerám sa z okna a vidím masy áut prichádzajúcich do a odchádzajúcich z Prahy. Je zamračené, stromy naberajú hnedý nádych zlatého jesenného počasia, krajina sa mení, naše myšlienky tiež. Smútime za domovom, ale pritom si neskutočne rýchlo zvykáme. Pre svoje veľké detské sny robíme všetko čo sa len dá. Jedíná sekunda nám to v živote ale môže prekaziť…

Stojí to za to odpútať sa od svojich najbližších a žiť izolovane v obrovskej metropole možností? Čas tu plynie akosi rýchlejšie ako doma. Neviem čím to bude, ale keď na to prídem, určite sa si to zapíšem. Pretože asi jedna z mála vecí, ktorú tu človek môže po sebe zanechať, sú jeho vlastné myšlienky.

Za zmysluplný život!

Pietro.

Nachádzame sa v dobe, kedy hospodárska kríza pomaličky, ale isto ovplyvňuje každú domácnosť, či už v dobrom alebo zlom. Po dnešnom krátkom výlete do hypernovy, som si uvedomil pár súvislostí s krízou a naším maličkým mestečkom Rimavská Sobota.

Paradoxne sú to dva smery. Nezamestnanosť dosiahla úroveň 3O%, čo sa pri zložení obyvateľstva ani nečudujem. No viac ma zarazila pravda, že sa naše mesto rozvíja ďalej, no v intenzívnejšom tempe ako tomu bolo doteraz!

Čím to môže byť? Podľa istého podnikateľa na zasadaní ‘Podnikatelia VS. Mestské zastupiteľstvo’, sa naše mesto nachádza v kríze už vyše dvadsať rokov. No priblížim Vám teda situáciu.

Dlho sa tu nič nedialo no práve teraz sú projekty, a výstavby: Tepláreň na drevo štiepku za novým gymnáziom. Demolície starej budovy vrcholia a projekty sú už na stole. Výstavba Family centra (10 obchodov s oblečením, elektronikou, obuvou apod. ) pri hypernove sa už začala. Páni stavbári pokračujú bleskovým tempom a za 3 dni dokázali prekopať obrovskú parcelu.Výstavba pokrokovej kanalizácie v štvrti tomašová je v plnom prúde, aj keď ten bordel by si mohli odpustiť. Predpokladám že po ukončení tejto infraštrukturálnej stavby sa zrekonštruujú aj niektoré cesty. Cukrovar je takmer celý rozobratý a plány na výstavbu obchodného centra sú na stole. Obrovské parkovisko pre obyvateľov bytovky na sídlisku Rimava, a zámer vybudovať priemyselný park v oblasti bývalej ZTS je tiež v plnom prúde.

Je mi ľúto straty zamestnania niektorých občanov. Najmä tých s vysokoškolským vzdelaním.

V piatok som bol v mestečku ‘Ozd’ neďaleko za hranicami v Maďarsku. Redbull 20sk, pivo Beck’s 15sk, dokonca aj cigarety Lucky Strike sú v prepočte o pár centov lacnejšie. Benzín 270ft. čo je menej ako 1€. Veru, musím uznať, spravili sme si menšiu srandu a cítili sme sa ako Nemci vo východnej Európe a nakupovali sme ako bezhlaví pri pohľade na ceny.

Predpokladám že po skončení krízy, čo je zatiaľ v nedohľadne, sa u nás bude žiť oveľa lepšie. Po už vyššie popisovanom výlete som sa po príchode cítil akoby som nevchádzal ani do Soboty. Všímal som si naše krásne námestie, paneláky na ktorých sa pravidelne pracuje. Maľby a izolácie sú pomaličky na každom štvrtom. Pri porovnaní s mestečkom v ktorom sme nakupovali mám pocit, že svitá na lepšie časy. Rozvojom hospodárstva narastá počet obyvateľstva, no to je aj tak ďaleká vízia, ale optimistická.

A záver? Verím v lepšiu budúcnosť a dúfam že sa o pár rokov budem tešiť domov stále viac a viac.

Po delší odmlce během svátků jsem zase tu. Člověk přibere pár kilo, zjistí, co je doma nového a kromě polehávání vlastně nic moc nedělá. Ale přijede zpět do Prahy a zjistí, že některé věci se zkrátka nemění.

Po návratu nás čekal Silvestr a my se rozhodli ho strávit v baru - naše volba padla opět na Casu Havanu. Zní to trochu divně - být na Silvestra v baru. A i já měl předsudky, protože máloco se vyrovná chatě s přáteli u domácích pálených vychytávek. Ale zkusili jsme to.

Stojíme tak před barem a chybí nám 2 lidé z původních 4. Mimochodem nešli jsme na slepo, ale zařídili si rezervaci, která zahřála u mého píjáckého srdce ” potvrzuji vaši objednávku na 31.12. pro 4 osoby, předpokládám, že budete chtít místo jako vždy na baru..:-)”. A tak jsme tak stáli a říkali si, že na některé věci je spoleh a na některé ne. Ostatně tvoříme to zdravé jádro, které nezklame. Jak jsme tak nehlíželi do tepla Casy Havany, trochu nás překvapilo prázdno. Ale to jsme jen začali dřív než ostatní. To se ukázalo v průběhu večera, kdy podnik praskal ve švech a pár nadšenců i postálo. Dokonce se nakonec připojil i třetí do naší party.

A tak jsme vešli, tamní atmosféra nás obklopila a hned nás zahlédl Lucky, který nás s potřesením ruky přivítal. Potěšujíc Naše místa na baru byla připravená. Tentokrát jsme jako první drink zvolili tequilový Estes. Nevěděli jsme, co přesně čekat, ale pomalu, opravdu velmi pomalu, začínáme mít problém s naleznutím něčeho nového v klasickém “koktejlovém” lístku. Zjistli jsme, že je to dost jemný začátek. Ten drink se hodí spíše do horkých letních dnů na osvěžení. Při pomalém začátku jsme zůstali a další volba padla na Frozen Fruit Margaritu v malinovém podání. Trochu rychlejší drink než Estes, ale stále spíše na osvěžení. Naše ruka nebyla uplně šťastná a tak jsme si zase jednou nechali něco doporučit. Tentokrát šlo o nemíchané pití, konkrétně Hendrick’s Gin - pro mě do té doby neznámý gin , který mě osobně opravdu zaujal unikátním aroma a chutí v podání okurky. Dost nečekaná kombinace, ale o to více zajímavá. Dále nechyběl ani oblíbený Mai Tai a nakonec i speciálně namíchaný drink od Ondry Hniličky podle jeho momentálního nápadu - díky, pochutnali jsme si.

Pak jsme se odpojili od klasického posedávání a když se blížila půlnoc, najednou jsem měl z ničeho nic v ruce sklenku na přípitek. Neumím to vysvětlit, ale stejně rychle jako jsem měl v ruce sklenku, bylo po půlnoci, vše zůstalo stejné a já v tu chvíli ani žádný Silvestr nepotřeboval, bylo mi dobře tak jak to bylo. Dokonce i obsluha baru nezůstala stranou a neodmítla pozvání na panáka. Dostali jsme pár tipů do budoucna ohledně rumu a to hlavně v podobě chystaného “školení” pro věřejnost, které má začít během ledna. A my se určitě rádi zastavíme, tak jak je tomu vždy. Zapomenout na všední starosti a nechat se unášet momentem. Vzít si do ruky drink a připít si s přáteli:

May the wind always be at your back, and the sun always upon your face, and may the wings of destiny carry you aloft to dance with the stars.

- Blow(2001)

A tím bychom se měli řídit i v dalším roce, který bude, doufejme, ještě lepší než ten předešlý. Takže - salut!

Niesom nekonečne poverčivý ale ani slepý. Vidím to čo sa predomnou deje. Neviem to síce porovnať s tým čo sa dialo pred 30 rokmi, ale verím že to nebolo to čo sa deje dnes.

Konečne som sa po dlhodobom odmlčaní vrátil do svojho kresla so šálkou ovocného čajíka.Všetko sa to začalo ako som sa vracal z “fušky” domov. Cestou som si všimol obrovskú rozvodnenú Rimavu. (Rieka v Rimavskej Sobote)

A tu sa začala moja katastrofická úvaha.

Nostradamus raz povedal niečo v preklade: ” Keď sa dostane na čelo najmocnejšej krajiny sveta človek čiernej pleti, znamená to záhubu pre celý svet.”  Je to fakt zvlášntna predpoveď. Mám pocit akoby sa práve TERAZ všetko dialo.

Dnes spolužiak natankoval za  580,- korún 20 litrov benzínu. Čo je 29 korún za liter. Takto sme netankovali už pekne dlho. Ale v mojej hlave sa vytvorila predstava že samozrejme všetko dobré je na niečo zlé. V poslednej dobe je nielen kôli sviatkom ale aj kôli nízkej cene benzínu a automobilov nezvyčajne vysoká premávka u nás v meste. Ľudia môžu tankovať viac za menej = viac áut > viac emisií.. Je to len maličkosť. Samozrejme benzín dosť často klesal najmä v zime.

Vojna v Iraku pred niekoľkými rokmi.

Svetová hospodárska kríza.

Island = štátny bankrot.

Rakúska vláda = nákup bánk za simbolické 1 Euro.

Pomaličky ale iste sa dostávame ku korienku problému…

Globálne oteplovanie.

Silnejúce ultra pravičiarske a ľavičiarske strany.

Hlad na filipínach.

Autonómia Kosova…

Vojna v Gruzínsku. Prezentácia Ruskej sily.

Obama USA (Najohrozenejší prezident v histórii)

Možno len tápem vo svojej mysli, ale mne to všetko pripadá ako predzvesť niečoho zlého. Je pravda že sa vo svete stále dialo niečo zlé, ale toto je už veľa naraz.  Čisto si to viem predstaviť ako príbeh z hry Red Alert 2, ktorá sa končí ako Fallout.

Až by časom aj došlo k niečomu ako “totálnej pohrome” , tak majte na mysli že žijete pre                 TENTO MOMENT !!!

To znamená strávme ho s najbližšími.  Pripime si viac ako jeden krát a žime naplno.  Milujem životné pasáže kedy si človek povie (Ako Faust) “Postoj chvíľka si krásna” Bojujme so sebou aby ich bolo v našich životoch stále viac.

Šťastné a veselé (Aj keď to v poslednej dobe nieje vôbec cítiť že sa schyľuje k Vianociam)