Tento článok je môj subjektívny názor na aplikáciu ekonómie do života, tak ako to robíme všetci, ako nás to naučila dnešná doba a ako si to neuvedomujeme. Naše správanie aj napriek tomu, vedie k ekonomickému mysleniu.

Rád by som začal krátkym faktom o racionálnom uvažovaní. Človek ako ty, alebo ako ja, vždy uvažuje čo je preňho výhodné, čo by mal robiť nasledujúci deň, možno nasledujúcu hodinu, minútu… Vždy sa rozhodne podľa nejakého vzorca jeho vlastného správania(podľa úžitku), ktoré mu bolo vštepené už od malička, od destva, v období kedy sa jeho názory formovali a vytvárali. Človek sa uči deň za dňom na vlastných skúsenostiach.  Povedzme si, že tento proces je empirické poznávanie. Poznávanie spôsobom pokus-omyl. Mne to príde ako psychologická analýza človeka. Som malý a mama mi vraví aby som sa nedotýkal horúcej platničky, lebo sa popálim. Ja som zvedavý a neverím jej. Preto sa tej platničky dotknem a zistím, že to nieje to najlepšie čo som spravil. Mám popálené ruky, a nasledujúce dva dni budem mať opuchnuté prsty, ba  možno kus  dlhšie. Všeobecne si môžeme povedať , že analyzujeme psychológiu človeka. Človek sa snaží na základe skúseností jednať racionálne. Niekto si skúsenosti v hlave spája a vytvára nové poznatky(syntéza) , niekto skúsenosti analyzuje a vytvára si z nich výsledky a “analýzy” - (rozvetvuje svoj strom skúseností na malé drobné poznatky z ktorých sa učí)

Na strednej škole, čiastočne aj na základnej škole, som mal intenzívny záujem o psychológiu človeka. Venoval som sa reči tela, študoval som rôzne materiály, zakázanú rétoriku, rétoriku ako samú o sebe, snažil som sa učiť prezentovať a vplývať na druhých. Sledoval som psychologické seriály od Derrena Browna, venoval časť svojej pozornosti aj NLP (neurolingvistickému programovaniu).  Dnes, ako sa venujem aktívne ekonómii, pretože moja zvedavosť ma doviedla až sem - zistťujem že nieje nič jednoduchšie na analýzu človeka a jeho psychológie, ako je práve ekonomická “veda”.

Dnes je ekonómia nástrojom politikov, bolo tomu tak aj v minulosti a bude tomu tak aj v budúcnosti. Jediný z najefektívnejších mocenských nástrojov na ovládanie más a samozrejmä, čo ma na tom ešte viac zaráža je, že predpovedá správanie más.

Mnoho ľudí vie taktiež predpokladať ako by sa správali davy, keby vzrástla cena rohlíkov, alebo piva. Ľudia by kupovali menej piva a rožkov, snažili by sa to nahradiť niečim iným, kupovali by chlieb alebo by pili víno. No zaujímavejšie je poznať, prečo je tomu práve tak. Veľa z nás by sa sťažovalo, ohovárali by sme politikov, pretože nezabránili zvyšovaniu cien. No málo kto z nás si uvedomí pravý zmysel toho zdražovania. Možno je na trhu prebytok rohlíkov a prebytok pekárov, možno prebytok pivovarov. Pivár a pekár sa majú chvíľku dobre, no zrazu sa zníži kupované množstvo piva a rožkov… Pekári a pivári začnú trpieť nízkym odbytom a práve preto niektorí z nich z trhu odídu (z hladiska dlhého obdobia) a prejdú k inej možnosi( Začnú niektorí z nich piecť chlieb ) Takto sa časom cena “vráti” ale už nie na prvotnú úroveň. Trh sa prečistí od prebytočných pekárov a pivárov - a všetko bude ďalej pokojne plynúť. No tento fakt, si už časom ale málokto uvedomí, jednoducho “fungujeme ďalej s obmenenými preferenciami”. akoby sa nič nestalo.

Toto bol jeden z elementárnych príkladov. Príklad, ktorý je jasný, no málokto si to uvedomí práve predtým ako začne nadávať a rozťahovať plecia, ukazovať prstom a znepríjemňovať život ostatným naokolo svojou negatívnou náladou. Pravdaže, z psychologického hladiska vieme totiž, že keď človek trávi svoj čas s pesimisticky naladenou skupinou, tak sa časom začne jeho telo a myseľ programovať podľa tohto správania. V prípade že ide o silného jedinca, začne byť ale jeho vplyv na túto skupinku smerodajný.. No ide o výnimočný príklad.

Nasledujúci krátky príklad, je len môj vlastný výtvor a súhrn dosiaľ “nahrabaných” poznatkov.

Takto si môžeme predstaviť krivku ponuky, ako je na obrázku vľavo. Predstavme si ale, že na Ose X nebude množstvo a na Ose Y nebude cena. Skúste si tam doplniť vlastnú veličinu. Skúste si vytvoriť nejaké pravidlo a skúste sa s tým pohrať. Posúvať krivku hore, dole, doprava, doľava. Ako príklad uvediem bohatstvo a spokojnosť. Keď rastie bohatstvo, rastie spokojnosť. Alebo, rastie bohatstvo, rastie zdravie. Neplatí to samozrejmä vždy. Môžeme si na osi naniesť veličiny taktiež ako. S rastom bohatstva ľudí rastie množstvo “single” jednotlivcov (slobodných - bez vzťahov). Analýza funguje… Otázkou ale je, prečo??? Prečo sa niektoré pravidlá a zákony, resp. takmer VŠETKY fakty dajú zakresliť do nejakej “obyčajnej” krivky? Prečo je tomu tak? A je to vôbec v poriadku takto uvažovať? Je nám to k niečomu dobré? Tu sa ale dostávame do filozofie a pravdepodobne mne zatial neznámeho sveta plného otázok a odpovedí. Mohol by som na krivku položiť dĺžku vlasov a množstvo žien ktorým sa páči? Je to pravda? Platí to niekedy, niekedy nie. Čo sa stane ale keď krivku posuniem. Množstvo vlasov bude ešťe väčšie no množstvo žien ktorým sa to páči bude stále rovnaké. Od určitého bodu je to efektívne, od určitého neefektívne. Keď si začiatok súradnicovej sústavy vezmeme bod, kedy sa o mňa zaujíma O žien a ja nemám žiadne vlasy, tak som sa dostal do paradoxu. No pravdepodobne je to odpoveď na otázku, že sa o mňa ženy nebudú zaujímať len na základe môjho účesu…

Pomaly ale určite, každý z nás počuje čoraz menej o svetovej kríze ktorej spustenie bolo podporované, resp. datované decembrom 2008 pádom Lehman Brothers Holdings Inc.

Dnes sa nachádzame v roku 2010 a okolo seba vidíme krajiny, ktoré reagujú na krízu s opozdením, dokonca sa doteraz nachádzajú na dne svojich možností a hľadajú východisko v zahraničnej pomoci a fiškálnej politike. Každý sa snaží riešiť svoje problémy svojským spôsobom, niekto hľadá pomoc, niekto v tichosti premýšľa alebo dokonca ignoruje svetový vývoj. Dnes mi je ale určite jasné, že na základe skúseností z minulosti, si táto doba vyžiada niečo “nové”

“To niečo nové” Veľa krát sa hospodárska recesia spája s niečim zlým. S hrozbou vojny, s hladom, s problémami, nedostatkom peňazí a rastom kriminality, nespokojnosti a nacionalizmu. Prečo sa na to ale nepozrieme z tej lepšej stránky? Kríza vyčistí trh od “nečistôt” v podobe podvodníkov a spoločností neschopných sa aklimatizovať a prispôsobiť. Trh je nevyspitateľný a hlavne teraz, veľmi agresívny. Pre podnikateľov nastalo “obdobie sucha” kedy sa zákazníci / spotrebitelia rozhodujú racionálnejšie a šetria kde sa dá. Ale ani toto správanie nieje “až-tak” na škodu, pretože šikovný podnikateľ, by mal podľa možností začať alokovať svoju výrobu, alebo rozšíriť podnikateľský plán.

“Ako to spraviť, ľahko o tom hovoriť, ťažšie s tým robiť”  Trh je síce presýtený, ale presýtený niečím, čo mu už nechutí. Práve teraz je vhodná príležitosť mu podráždiť žalúdok niečim novým. Novými vynálezmi, investíciami. Ľudia si uvedomia že peniaze ich teraz šťastnými nespravia, tak sa budú venovať viac rodine, svojím záľubám a životu. Práve tu je príležitosť pre enviromentalistov, verejná správa by sa mohla osamostatniť. Niekde v novinách som nedávno čítal o mestách, ktoré absolútne nepocítili dopad recesie, pretože takmer všetko čo sa u nich vyprodukuje, sa u nich predá.. Dnes to tak celkom nefunguje, ale určitý historický model by tu bol…

Otázne je, akú zmenu si svet časom vyžiada. Zmena, ktorá by nás zaujala všetkých. Vynález, alebo smer, ktorým by sme sa poberali všetci. Niečo ako vynález auta. Bol záujem o investíciu, bol dôvod a taktiež každý mal možnosť si jedno kúpiť. Vytvorili sa pracovné miesta, vytvoril sa nový “produkt” do ktorého človek vloží svoje peniaze…

Možno sa časom niečo zmení, možno si ľudia vstúpia do svedomia, no netreba opomenúť ani nové hrozby a prognózy starých prorokov o celosvetových vojnových konfliktoch. Myslím si ale,že analýza by mala zahŕňať aj dobré aj zlé aspekty problematiky..