Pomaly ale určite, každý z nás počuje čoraz menej o svetovej kríze ktorej spustenie bolo podporované, resp. datované decembrom 2008 pádom Lehman Brothers Holdings Inc.

Dnes sa nachádzame v roku 2010 a okolo seba vidíme krajiny, ktoré reagujú na krízu s opozdením, dokonca sa doteraz nachádzajú na dne svojich možností a hľadajú východisko v zahraničnej pomoci a fiškálnej politike. Každý sa snaží riešiť svoje problémy svojským spôsobom, niekto hľadá pomoc, niekto v tichosti premýšľa alebo dokonca ignoruje svetový vývoj. Dnes mi je ale určite jasné, že na základe skúseností z minulosti, si táto doba vyžiada niečo “nové”

“To niečo nové” Veľa krát sa hospodárska recesia spája s niečim zlým. S hrozbou vojny, s hladom, s problémami, nedostatkom peňazí a rastom kriminality, nespokojnosti a nacionalizmu. Prečo sa na to ale nepozrieme z tej lepšej stránky? Kríza vyčistí trh od “nečistôt” v podobe podvodníkov a spoločností neschopných sa aklimatizovať a prispôsobiť. Trh je nevyspitateľný a hlavne teraz, veľmi agresívny. Pre podnikateľov nastalo “obdobie sucha” kedy sa zákazníci / spotrebitelia rozhodujú racionálnejšie a šetria kde sa dá. Ale ani toto správanie nieje “až-tak” na škodu, pretože šikovný podnikateľ, by mal podľa možností začať alokovať svoju výrobu, alebo rozšíriť podnikateľský plán.

“Ako to spraviť, ľahko o tom hovoriť, ťažšie s tým robiť”  Trh je síce presýtený, ale presýtený niečím, čo mu už nechutí. Práve teraz je vhodná príležitosť mu podráždiť žalúdok niečim novým. Novými vynálezmi, investíciami. Ľudia si uvedomia že peniaze ich teraz šťastnými nespravia, tak sa budú venovať viac rodine, svojím záľubám a životu. Práve tu je príležitosť pre enviromentalistov, verejná správa by sa mohla osamostatniť. Niekde v novinách som nedávno čítal o mestách, ktoré absolútne nepocítili dopad recesie, pretože takmer všetko čo sa u nich vyprodukuje, sa u nich predá.. Dnes to tak celkom nefunguje, ale určitý historický model by tu bol…

Otázne je, akú zmenu si svet časom vyžiada. Zmena, ktorá by nás zaujala všetkých. Vynález, alebo smer, ktorým by sme sa poberali všetci. Niečo ako vynález auta. Bol záujem o investíciu, bol dôvod a taktiež každý mal možnosť si jedno kúpiť. Vytvorili sa pracovné miesta, vytvoril sa nový “produkt” do ktorého človek vloží svoje peniaze…

Možno sa časom niečo zmení, možno si ľudia vstúpia do svedomia, no netreba opomenúť ani nové hrozby a prognózy starých prorokov o celosvetových vojnových konfliktoch. Myslím si ale,že analýza by mala zahŕňať aj dobré aj zlé aspekty problematiky..

Pre zvýšenie napätia zverejnujem ďaľší úrivok z 23. strany, kapitoly z Vladivostoku pred apokalypsou…

Keď som otvoril dvere, mal som srdce až v žalúdku. Tešil som sa na celý večer. Mal som chuť všetko zmeniť a hlavne čo sa týkalo mňa a Katky. Kedysi sme sa strašne milovali a nikdy by sme jeden na druhého nedopustili zlého slovíčka.

-Miláčik ahoj! Pozri čo som doniesol! Sedemročné víno, povedali mi že je už posledné a že mám poriadne šťastie.
V byte bola tma a na chodbe boli pohádzané topánky. Skrine boli na chodbe pootvárané, na zemi bola voda zo snehu, vypadá to tak že máme dnes večer návštevu.
Akurát dnes na výročie si musela pozvať svoju sestru?
Položil som víno a nákup ku stolíku kde si zvyčajne ukladáme topánky. Nad ňou bolo zrkadlo a vedľa bola polička na ktorej boli vešiaky. Tam skončil aj môj kabát. Vzápätí ma ale strhlo a prešiel mi po chrbte mráz. Zahmlilo sa mi pred očami a chvíľku som nič nevidel. Žalúdok mi vošiel do krku a srdce ma začalo neskutočne báť. Počul som vzdychať svoju ženu… Chvíľku som nehybne stál a počúval zvuky. Myslel som si prvé sekundy že to bolo z prepracovania…..
-Hlbšie!! Hlbšie!!! Ty zviera, riadne ma šukaj!!
-Aááh áno, takto to mám najradšej.
-Ty zviera, milujem tvoj penis!!!..
Hlas sa zrazu ozýval v celej mojej hlave. Nevedel som čo mám robiť. Odrazu som zmeravel..
–ách už budeem!!
Stál som tam ako stĺp a nevedel som čo mám robiť. V hlave som mal neskutočnú vojnu myšlienok. Môj mozog práve prežíval tretiu svetovú vojnu, kde vyhrávali tí čo vojnu vyvolali.

Dnes večer som doplňoval svoju novelu o daľšiu kapitolu. Rozhodol som sa s vami o ňu podeliť.

Pre dotvorenie atmosféry je tu link skladby ktorá práve hrala v pozadí scény. >> http://www.youtube.com/watch?v=F9r6gV9XY7o&feature=related <<

2054

Hodinky ukazovali 07:43. „Počúvaj čo ti hovorí rozum. Čo ti hovoria zmysli a vnímaj prítomnosť inak ako keď si bol ešte malý chlapec. Vieš dobre že nie je nič také ako to kedysi bývalo. Svet sa zmenil.“
Príjemný hrubý mužský hlas zapĺňal tmavú miestnosť, ako ovocie kôš pred päťdesiatimi rokmi v každej záhrade na tejto zemi. Bol to hlas otcovský, hlas ktorí prežil mnoho výkrikov a ešte viac šepkania. Bol to mierne prepitý a jemne prefajčený hlas Henryho otca.
V pozadí hrala stará Talianska hudba. Pravdepodobne to bol starý a dobre uskladnený disk z dvadsiateho storočia. Súzvuk piana a violončela s kontrabasom sa odrážal od stien a ostával v tejto izbe. Na zemi bol ledabolo uložený zaprášený červený koberec. Na dotyk bol mäkký a príjemne voňal. Steny boli biele a omietka z nich už kdesi opadávala. Kúsky opadanej steny ostali stále na svojom mieste. Pravdepodobne sa tu dlho neupratovalo.
„Otec… Ja v tomto kryte nechcem stráviť celý svoj život. Voda nechutí už ako kedysi a jedlo pomaly dochádza. Sme tu zavretý s našimi príbuznými a priateľmi už vyše štrnásť rokov. Kadekto nás zo dňa na deň opustí a nikto nevie kam zmizne. Je zrejmé že je vonka vojna ale takto sa už nedá vôbec ďalej žiť! Ver mi otec, že budem radšej mŕtvy ako by som tu mal hniť do smrti!“
Starý muž zdvihol svoje utrápené, postriebrené obočie a pozrel sa na prehrávač ktorý po chvíľke prestal hrať. „No už len toto mi chýbalo. Tak ty nebudeš hrať!??“ Postavil sa a s hnevom podišiel k starej hi-fi súprave. Chvíľu sa na ňu pozeral a potom do nej poriadne pár krát udrel. „Ty sviňa stará! Tak ty mi nebudeš hrať? Veď ja ti….“
„Otec!!! Ty ma vôbec nepočúvaš. Nechápeš že už dlho chcem odtiaľto vypadnúť?“
Nastalo ticho. Atmosféra sa hneď zahustila až sa dalo napätie krájať. Otec sa prešiel po miestnosti a obzrel sa na stenu. Zoškrabol starý náter ktorý začal zo steny opadávať. Netrápil ho bodrel pod nohami. Po každom zoškrabnutom centimetri odkopol omietku zo zeme na koberec.
„Ja viem. Je nedá sa tu robiť vôbec nič. O odchode som premýšľal aj ja, no strach zo smrti ma okamžite priškrtil a donútil ma opäť na to zabudnúť. Keď budeš mať deti Henry tak pochopíš aké je to pre otca počuť svojho syna takto rozprávať. Dal by som ti všetko na svete. Vieš že už ťa nemôžem obmedzovať. Tu čas letí a ani neviem aký je deň už niekoľko rokov. Tam vonka sa rozbesnela obrovská a zrejme už posledná vojna čo prežijeme….“
„Ja chcem ísť bojovať!!!“ Henry prerušil horúčkovitým výkrikom svojho otca, ktorý sa zarazene pozrel k zemi a chytil si starou ubolenou a zvráskavenou rukou tvár. Zakryl si ju dokonale a niečo sa mu z nej pod svetlom z druhej miestnosti zaprášilo. Pravdepodobne to boli čiastočky už starej rozpadajúcej sa otcovej ruky premenené na prach. „Vonka bojuje každý za seba. Sú tam ľudia ktorý bojujú o vlastné prežitie. Teda to už ľudia ani nie sú. Sú to zvieratá…. Môj brat, pred piatimi rokmi, možno si ho pamätáš, stadiaľto odišiel. Vyšiel cez obrovský Vault na štvrtom poschodí. Je tam prístroj ktorý nazývame monštrum pretože ho nikto z nás nedokáže ovládať. Je tam ale jedna páčka. Časová páčka pod ktorou je nápis OUVRE. Kto ju potiahne aktivuje dvere na vonkajšej strane. No vzápätí sa na niekoľko dní zavrú aj druhé dvere aby sa nedostala radiácia do nášho krytu…“
Otec stíchol a po tvári mu stiekla slza. Bola to ale suchá slza ktorá nestihla ani spadnúť a už sa vpila do zvráskavenej tváre tak hlboko až po nej ostal len krátky vlhký a slaný pásik na otcovom líci.

“It was pleasure to live with you. The life was so bright that I’ve almost forget on myself!!” You should be egoist Damien, because your life is about you! And that’s the real difference between you and mee. I am happy, but look in to mirror…….

See you in the VAULT !!

Po delší odmlce během svátků jsem zase tu. Člověk přibere pár kilo, zjistí, co je doma nového a kromě polehávání vlastně nic moc nedělá. Ale přijede zpět do Prahy a zjistí, že některé věci se zkrátka nemění.

Po návratu nás čekal Silvestr a my se rozhodli ho strávit v baru - naše volba padla opět na Casu Havanu. Zní to trochu divně - být na Silvestra v baru. A i já měl předsudky, protože máloco se vyrovná chatě s přáteli u domácích pálených vychytávek. Ale zkusili jsme to.

Stojíme tak před barem a chybí nám 2 lidé z původních 4. Mimochodem nešli jsme na slepo, ale zařídili si rezervaci, která zahřála u mého píjáckého srdce ” potvrzuji vaši objednávku na 31.12. pro 4 osoby, předpokládám, že budete chtít místo jako vždy na baru..:-)”. A tak jsme tak stáli a říkali si, že na některé věci je spoleh a na některé ne. Ostatně tvoříme to zdravé jádro, které nezklame. Jak jsme tak nehlíželi do tepla Casy Havany, trochu nás překvapilo prázdno. Ale to jsme jen začali dřív než ostatní. To se ukázalo v průběhu večera, kdy podnik praskal ve švech a pár nadšenců i postálo. Dokonce se nakonec připojil i třetí do naší party.

A tak jsme vešli, tamní atmosféra nás obklopila a hned nás zahlédl Lucky, který nás s potřesením ruky přivítal. Potěšujíc Naše místa na baru byla připravená. Tentokrát jsme jako první drink zvolili tequilový Estes. Nevěděli jsme, co přesně čekat, ale pomalu, opravdu velmi pomalu, začínáme mít problém s naleznutím něčeho nového v klasickém “koktejlovém” lístku. Zjistli jsme, že je to dost jemný začátek. Ten drink se hodí spíše do horkých letních dnů na osvěžení. Při pomalém začátku jsme zůstali a další volba padla na Frozen Fruit Margaritu v malinovém podání. Trochu rychlejší drink než Estes, ale stále spíše na osvěžení. Naše ruka nebyla uplně šťastná a tak jsme si zase jednou nechali něco doporučit. Tentokrát šlo o nemíchané pití, konkrétně Hendrick’s Gin - pro mě do té doby neznámý gin , který mě osobně opravdu zaujal unikátním aroma a chutí v podání okurky. Dost nečekaná kombinace, ale o to více zajímavá. Dále nechyběl ani oblíbený Mai Tai a nakonec i speciálně namíchaný drink od Ondry Hniličky podle jeho momentálního nápadu - díky, pochutnali jsme si.

Pak jsme se odpojili od klasického posedávání a když se blížila půlnoc, najednou jsem měl z ničeho nic v ruce sklenku na přípitek. Neumím to vysvětlit, ale stejně rychle jako jsem měl v ruce sklenku, bylo po půlnoci, vše zůstalo stejné a já v tu chvíli ani žádný Silvestr nepotřeboval, bylo mi dobře tak jak to bylo. Dokonce i obsluha baru nezůstala stranou a neodmítla pozvání na panáka. Dostali jsme pár tipů do budoucna ohledně rumu a to hlavně v podobě chystaného “školení” pro věřejnost, které má začít během ledna. A my se určitě rádi zastavíme, tak jak je tomu vždy. Zapomenout na všední starosti a nechat se unášet momentem. Vzít si do ruky drink a připít si s přáteli:

May the wind always be at your back, and the sun always upon your face, and may the wings of destiny carry you aloft to dance with the stars.

- Blow(2001)

A tím bychom se měli řídit i v dalším roce, který bude, doufejme, ještě lepší než ten předešlý. Takže - salut!

Dnes som sa ráno motal po psychologicko-astrálnych blogoch a na jednom som našiel veľmi krásnu myšlienku. Rozhodol som sa teda že ju sem nakopírujem. Snáď ma za to nikto neobviní. Aj tak to bol už ukradnutý postreh.

“Ženy sú ako jablká na stromoch. Tie najlepšie sú na vrchole stromu. Väčšina mužov nesiaha po tých dobrých, pretože sa boja, že by mohli spadnúť a ublížiť si. Miesto toho niekedy pozbierajú jablká zo zeme, ktoré síce nie sú také dobré, ale sú bezpečné. Jablká na vrcholci stromu si myslia, že s nimi nie je niečo v poriadku, hoci v skutočnosti sú úžasné. Potrebujú len počkať, až naokolo pôjde ten správny chlap, ktorý si trúfne vyšplhať sa až na vrchol stromu.”

Staštne mi to pripomenulo kopec ľudí v mojom okolí. V momente ako som to čítal sa mi asociovali v mysli ľudia. Je potom už len na zamyslenie že tak či onak, raz aj tie jablká na vrchole padnú dole pod strom a niekto si ich nájde. Svieti na nich viac slnko a sú ozaj krajšie ako tie dole. Lenže tie hore niekedy dozrievajú skôr a vydržia na strome kratšie..

Dalo by sa o tom diskutovať takmer donekonečna pretože sa to neskutočné spája s partnerským životom v bežnom svete. No nechajte si každý z toho niečo pre seba

PF 2009